Vo verejnom živote a politike je aktívny od začiatku 90. rokov. Bol poslancom vo federálnom československom parlamente a neskôr patril k lídrom maďarskej národnostnej politiky. Je aj jednou z postáv kauzy Gorila. Výpočet jeho aktivít v biznise, politike, v národnostných záujmoch Maďarov na Slovensku a v športe je veľmi dlhý:
Vlastní rozsiahly biznis s množstvom firiem od energetiky cez výrobu potravín až po železničnú prepravu na Slovensku, ale aj v Maďarsku či Rumunsku;
Je top manažérom v bratislavskej rafinérii Slovnaft, ktorá nie je len jednou z najväčších firiem v krajine, ale cez sponzoring ovplyvňuje aj množstvo kultúrnych a športových aktivít v krajine.
To, že má vplyv na politické dianie aj potom, čo z nej na prelome milénia odišiel, vytrvalo odmieta, no aj jeho občasné komentáre v médiách ukazujú, že ho stále zaujíma.
Po zostavení tretej vlády Smeru v roku 2016, ktorej súčasťou sa stal aj Most-Híd, napísal, že pre stabilitu štátu je to dobré riešenie. A naposledy na prelome minulého a tohto roku skritizoval hneď dvomi komentármi pod názvami „Európske zjazdy KSČ“ a „Keď sa Šípová Ruženka zobudila“ vedenie Európskej komisie za to, že príliš silným tlakom na ekologizáciu ničí európsky priemysel.
Világi na otázky Denníka E o tom, ako hodnotí politiku štvrtej vlády Smeru, neodpovedal. Opatrenia Ficovho kabinetu pritom už začali kritizovať za populistické rozdávanie dôchodkov alebo odklon od západných demokracií a prílišne podporovanie Ruska mnohé osobnosti domáceho biznisu. Világi ruské podtóny vo vládnej politike ponecháva bez komentára. Ako mladík pritom odmietol ponúknuté štúdium námorníctva v Rusku, pretože mu prekážal vtedajší totalitný komunistický režim. Právo bolo pre neho až druhou voľbou po nenaplnenom sne o námorníctve.
Zdržanlivý je k vláde Roberta Fica iste je aj preto, že vzťahy týchto dvoch mužov neboli nikdy vyhrotené, no čo je dôležitejšie, terajšia vláda chce ďalej dovážať z Ruska čo najviac surovín. A práve o ruskú ropu má stále záujem aj Világiho Slovnaft.
Po zavedení sankcií Európskej únie na Rusko spracováva zhruba tretinu inej ako ruskej ropy. Už to je zmena od plnej závislosti od ruských zdrojoch. No až od roku 2027 bude Slovnaft technicky plne pripravený už len na inú ako ruskú ropu. A po tomto termíne už nemusia byť zisky také vysoké ako teraz s lacnejšou ruskou ropou.
O otázkach spojených s budúcnosťou rafinérie je Világi na rozdiel od politických tém ochotný hovoriť aj teraz.
CEZ DRUŽBU MÔŽE TIEŽ PRICHÁDZAŤ AJ INÁ AKO RUSKÁ ROPA
Tvrdí, že Slovnaft môže byť od roku 2027 aj bez ruskej ropy rovnako silný ako dnes, keď spracováva šesť miliónov ton ropy ročne a väčšina jeho produkcie putuje do iných krajín. No závisieť to bude od toho, či bude stále funkčný z východu trasovaný ropovod Družba a aké iné ropy sa budú dať cez túto trasu prepravovať.
Upozorňuje na riziká, ak bude Slovensko využívať len ropovod Adria z chorvátskeho tankerového prístavu Omišalj. „Hocičo sa stane s Adriou, tak nebudeme mať inú trasu zásobovania. Nie je bezpečné, aby sme boli závislí od jednej trasy,“ hovorí Világi a dodáva, že keď sa budú hľadať iné alternatívne ropy, ktoré by na Slovensko mohli prúdiť cez potrubie Družby, nebude to možné bez súhlasu ruskej ropnej firmy Transnefť.
Slovnaft sa pod Világiho vedením pripravuje aj na to, že využívanie elektromobilov povedie k tomu, že budú predávať stále menej palív. Novými investíciami je preto potrebné posilňovať využívanie ropy na výrobu plastov na úkor znižovania produkcie palív.
„Naši inžinieri pre nás napríklad v minulom roku vyvinuli aj nový produkt, z ktorého sa robia náplne do 3D tlačiarní,“ približuje nové alternatívy Világi.
Slovnaft vidí svoju novú budúcnosť aj vo využívaní odpadov. Nielen na výrobu energií ale práve plastov. S tým súvisí zámer vybudovať veľkú spaľovňu odpadov až na vyše 300-tisíc ton odpadu ročne. Firma je kritizovaná, že sa tam bude voziť odpad aj z Maďarska, odkiaľ je materská firma Slovnaftu MOL.
Világi dovoz odpadu vylučuje. „Zásadne odmietame, že by sme chceli dovážať do Slovnaftu odpad z Maďarska. V Maďarsku buduje MOL dve veľké spaľovne s podobnými kapacitami ako je táto naša, pričom s jednou už existujúcou spaľovňou pri Budapešti bude táto trojica maďarských spaľovní plne stačiť na pokrytie potrieb južného suseda,“ reaguje.
Pripomína aj ekológmi uznávaný fakt, že spaľovanie odpadov v moderných spaľovniach je vždy ekologickejšie ako zakopávanie na skládky. A argumentuje aj tým, že nová spaľovňa Slovnaftu bude odpad nielen spaľovať, ale aj triediť a ďalej recyklovať.
Spaľovaním získané teplo by sa podľa neho mohlo využiť aj na zásobovanie Bratislavy, a tak by sa nahradila časť tepla, ktoré sa v súčasnosti vyrába z dovážaného zemného plynu a má aj vyššie emisie. Rovnako upozorňuje, že súčasná legislatíva EÚ už nedovoľuje otvoriť novú skládku na uloženie odpadov na Slovensku a existujúce skládky majú obmedzenú životnosť. A bez nových spaľovní sa tak nezaobídeme.